Za rohom Ťa navždy bude čakať tvoja minulosť..
6. května 2012 v 1:45
|
Memento mori
Je to už dlho, veľmi dlho...
Toľko vecí sa zmenilo a toľko ich ostalo rovnakých. TY si patrila medzi tie, ktoré sa nikdy zmeniť nemali. Jednoducho tu vždy budeš a hotovo. Nie je iná možnosť.
Ale ty odchádzaš... Pomaly ale istými krokmi sa vzďaľuješ. Možno si to ani neuvedomuješ a možno nechceš uvedomovať. Už si to raz spravila. Ale teraz je to iné. Teraz to len tak neprehrmí. Zo začiatku som ťa držala za ruku a ťahala naspäť ku mne. Ale nie je to sobecké? Chceš spraviť krok vpred a ja nemám právo ťa držať. I keď som presvedčená o tom, že robíš chybu. Je to ale tvoj život, tvoje rozhodnutia a len môj bezcenný názor. Prestala som s tým bojovať. Naviac ma nemá rád a teší ho keď si zo mňa niekto uťahuje. A ty sa usmievaš. Kedysi by si sa ma zastala..
Zmenila si sa.. Každý jeden človek, ktorého stretneme nás určitým spôsobom zmení. Ale táto zmena ma bolí. Zmenil sa tvoj vzťah ku mne. Prestala si byť ku mne úprimná. Stalo sa zo mňa jedno z občasných alternatívnych riešení. Zabúdaš. Pri často sa ospravedlňuješ. Mlčíš..
Viem, čo si pomyslíš, keď si náhodou toto prečítaš. Ak si spomenieš.. Že dramatizujem. Som vzťahovačná a že to tak vôbec nie je. Ale je. A možno keď si to raz všetko uvedomíš, tak sa vrátiš.. A ja tu budem na Teba čakať. No teraz..
chcem odísť.. rýchlo, potichu a bez rozlúčky.
Game over
30. května 2011 v 23:23
|
Memento mori
Hovorí sa, že každému život naloží len toľko, koľko unesie. Posledné mesiace ma presvedčili o opaku. Keď som si už myslela, že už viac naozaj neunesiem, keď som už ležala na zemi pod tou ťarchou, tak na mňa vysypali ďalší náklad. A ja som sa preborila pod zem.
Tento rok sa nesie pod zlým znamením. Jeden pád za druhým. Kolená, ruky odreté a ja už pomaly prestávam mať silu vstávať stale odznova. Stratila som niečo veľmi dôležité. Čosi, bez čoho sa nedá ísť ďalej. Stratila som chuť do života. Stratila som to niečo, čo vás núti vstať ráno z postele. Prestávam vidieť zmysel všetkého čo robím, každého jedného kroku. Som tak strašne unavená… a sama….
.. a pri tom by stačilo jediné gesto , slovo, či pohľad od Teba .. a ja by som sa napriek všetkým tým ranám, modrinám a zlomeninám postavila a skúsila to znova..
Žial toto je život, nie rozprávka .....
Did you ?
25. května 2011 v 21:54
|
Sophias
Skôr ako sa rozhodneš niečo ukončiť, polož si otázku či dokážeš bez toho žiť...
Trying to forget someone u love, is like trying to remember someone u never met
24. května 2011 v 12:21
|
Memento mori
- "Neprídem."
- "Ja viem..."
Posledné slová. Slová, ktoré ma donútili utrieť si poslednú slzu, naposledy sa obzrieť a zahodiť poslednú nádej, ktorou som živila svoju dušu už pridlho. Zabíjala ma, pomaly a kruto, bez šance na obranu. Odhodila som ju tam, pod tvojím oknom, tam, kde ma nechala v noci čakať niekoľko hodín, tam, kde som stále dúfala, že znova uvidím tvoju tvár, tam, kde som sa stále otáčala, dúfajúc, že sa za mnou rozbehneš a všetko si uvedomíš, všetko si odpustíme a všetko bude dobré. Presne tam som ju odhodila. Presne tam, kde si ty odhodil predtým mňa.
Už ju viac nechcem. Nechcem už viac žiť v nádeji, že sa raz vrátiš. Nechcem, aby sa mi stále rozbúchavalo srdce, keď mi zazvoní telefón, príde smska alebo keď otváram mailovú schránku. Nechcem už prechádzať okolo tvojho domu s pohľadom do tvojho okna. Nechcem sa všade a stále obzerať, či ťa náhodou neuvidím. Nechcem už mazať všetky tie rozpísané správy a vytrhávať si telefón z ruky, len aby som ti nezavolala. Nechcem každú noc zaspávať s myšlienkami na teba. A nechcem sa ráno prebúdzať s pocitom, že nie si vedľa mňa. Nechcem už viac o tebe snívať. Nechcem mať hlavu zavírenú vírusom TY. Nechcem, aby sa mi tlačili slzy do očí, kedykoľvek si na teba spomeniem. Nechcem si stále pripomínať "nádych, výdych", lebo bez teba na to zabúdam.
Ja už nechcem !!!
Pane bože, prosím, ja ho už nechcem milovať...
Keď vrah, sa stáva obeťou …
23. března 2011 v 23:58
|
Memento mori
Viac rán vo vrecku, hlúpejšie kroky.. nepoučiteľná..
Neverila, že sa to môže stať.. nechcela, nepripúšťala..
Prúdi jej to v žilách .. protilátky darovala ..
Teraz sa začať brániť ?
Telo rozožraté
začína sa preberať
strach v očiach objavovať.
Rozrazila dvere, nasadila chrániče
zaradila spiatočku
plnou parou vzad ..
Hlavne sa neotáčať
a dúfať
že nenarazí …